Čo všetko sa môže ukrývať v jednej knihe? Príbeh, spomienky, kúsok detstva, ale aj most, ktorý spája generácie.
Počas októbra, ktorý nosí prívlastok mesiaca úcty k starším, sa v našej triede 1.C odohrávalo niečo výnimočné. Každý deň k nám zavítala jedna stará mama, ktorá si pre deti priniesla knihu blízku svojmu srdcu. Niektoré príbehy kedysi čítavali svojim deťom, iné patrili medzi ich najobľúbenejšie. Každá stará mama priniesla vlastné čaro osobnosti – a práve to bola energia nášho spoločného stretnutia.
Počúvali sme príbehy, tvorili, rozprávali sa o detstve, spoznávali, ako sa kedysi žilo, na čo sa deti hrávali a čo im robilo radosť. Každé stretnutie bolo iné, každé malo svoju atmosféru a každé nám zanechalo niečo, čo sa nedá zapísať do učebnice.
Chceli sme deťom ukázať, že starí rodičia sú živou studnicou múdrosti, spomienok a skúseností. Že ich príbehy majú hodnotu, ich slová nás môžu obohatiť a ich náruč je miestom, kde sa stretáva láska s pocitom bezpečia.
A zároveň sme chceli, aby aj naše staré mamy cítili, že sú stále dôležitou súčasťou detského sveta. Že ich prítomnosť má význam, že majú čo odovzdať a že ich čas, ktorý venujú vnúčatám a ďalším deťom je vzácnym darom. Pretože úcta k starším nie je len o pekných slovách či jednom októbrovom dni. Je o vzťahoch, spoločnom čase, počúvaní a o záujme jeden o druhého. A niekedy stačí naozaj málo – otvoriť knihu, sadnúť si spolu a povedať: „Babička, rozprávaj" alebo "Ešte chvíľu zostaň.“
Ďakujeme všetkým starým mamám, ktoré prijali naše pozvanie, podelili sa s nami o svoje príbehy a venovali deťom svoj čas. Možno sme spoločne prečítali niekoľko kníh, no oveľa viac sme toho objavili medzi riadkami – o živote, láske, rodine a o tom, aké dôležité je byť tu jeden pre druhého.
Lebo tie najkrajšie príbehy sa niekedy nečítajú. Tie sa žijú.