Po návšteve včielok, ktoré naši druháci mali možnosť spoznať počas exkurzie na konci mája, sme v tejto téme ešte chvíľu zostali. Rozprávali sme sa o ich živote, vytvárali projekty a postupne sme si uvedomovali, že aj my sa im v mnohom podobáme.
Včielky totiž nevytvoria med za jeden deň. Trpezlivo a usilovne lietajú z kvetu na kvet, pričom každá ich cesta má svoj význam. A hoci za celý svoj život vyrobia len malú trošku medu, práve z množstva drobných krokov vzniká niečo vzácne.
A práve preto sme sa aj my na konci školského roka premenili na malé včielky. Na školskom dvore na nás čakalo osem kvetov, z ktorých každý ukrýval jednu výzvu. Deti počítali, čítali, tvorili, premýšľali, spolupracovali a postupne lietali od kvetu ku kvetu.
Až na samom konci zistili, že tieto kvety nepredstavovali len obyčajné úlohy. Každý z nich niesol názov jednej vlastnosti, ktorej sme sa počas školského roka venovali. Trpezlivosť, vytrvalosť, starostlivosť, samostatnosť, zodpovednosť, sebadisciplína, zvedavosť a porozumenie neboli len témy jednotlivých mesiacov. Boli to malé semienka, ktoré sme spoločne zasievali do našej pomyselnej záhrady.
Najprv však bolo potrebné pripraviť pôdu. Nie tú skutočnú, ale tú v nás. Premýšľali sme, čo pomáha dobrým vlastnostiam rásť a čo ich naopak oslabuje. Potom sme počas celého roka zasievali malé semienka drobných skutkov a starali sme sa o ne, zalievali ich svojou snahou, učili sa z chýb, povzbudzovali sa navzájom a trpezlivo čakali, čo z nich vyrastie.
A tak, ako včielky počas roka zbierajú nektár z množstva kvetov, aj naši druháci počas celého roka zbierali skúsenosti, vedomosti a dobré vlastnosti. Každý kvet im dnes pripomenul kúsok ich vlastného rastu a na konci si pozbierali sladkú úrodu svojej celoročnej práce.
Dnešné slnečné dopoludnie tak nebolo len zábavným opakovaním učiva. Bolo symbolickým vyvrcholením celej cesty. A my sme mohli s radosťou obdivovať záhradu, ktorú sa nám počas roka podarilo spoločne vypestovať.